Toto je ten čas, kedy sa naše oči a modlitby upierajú k nebu. Je to čas, kedy sa snažia kňazi slúžiť sv. omšu aj za svojich blízkych, lebo počas roka sa rozdávajú pre nás a našich zosnulých.

    Preto býva zvykom, že počas dušičkovej oktávy jeden deň slúžia sv. omšu v Močidľanoch bratia Novotní, Stano a Martin. Kňazi, rodáci z Močidľan. Tento rok sa rozrástli o ďalších dvoch. Spolu pri oltári ich bolo päť. Okrem nášho duchovného otca obetu najsvätejšiu slúžili, už spomenutí, bratia Novotní, ďalší močidľanský rodák Šimon Škvarko a päticu doplnil, síce rodák z Jarovníc, ale s koreňami v Močidľanoch, Marián Loja.

    „Raj, peklo, očistec sú istým spôsobom už tu v tomto živote. Očistec je v dušiach, ktoré odumreli samy sebe, peklo je v srdciach bezbožníkov, raj je v srdciach nábožných, úzko spojených s Pánom Bohom.“ (Sv. Ján Mária Vianney)

   Nevieme, kde sa nachádzajú duše našich drahých zosnulých. Preto sa stále modlime za nich. Pán Boh vie, kto potrebuje naše modlitby. Čas, ktorý venujeme modlitbe za nich sa nám mnohonásobne vráti. Vyslobodené duše z očistca budú orodovať za nás, keď to budeme potrebovať. Neustávajme ani mimo dušičkovej oktávy.