História

[tab_container initial_open=“1″]

[tab title=“História“]Historici sa domnievajú, že v 11.-12. storočí na popud uhorských kráľov boli postavené niektoré kostoly, ktoré slúžili ako spoločné farské kostoly aj pre obyvateľov susedných dedín. V chotári Jarovníc bola pustovňa benediktínskeho mnícha ešte predtým, ako tu vybudovali kostol, teda pred 11. storočím. V týchto predpokladaných benediktínskych lokalitách a ich blízkom okolí dostávali kostoly patrocíniá, ktoré sú typické pre benediktínsku spiritualitu. Prvý, pôvodom najstarší kostol v Jarovniciach, patrí medzi najstaršie kostoly z 11. storočia na území dnešného Košického arcibiskupstva. Existencia farského kostola bola pre túto dedinu taká výrazná, že obec bola pomenovaná podľa patróna kostola sv. Antona Pustovníka a opáta latinským názvom: Due ville Sancti Antoni Superior et Interior.V registri pápežských desiatkov bola jarovnická farnosť zapísaná podľa názvu, ale aj podľa patróna kostola. Svedčí o tom latinský zápis z tridsiatych rokoch 14. storočia: „Ján z Gerony, roľník, inak zvaný zo sv. Antona…“ V roku 1524 bol na mieste pôvodného staršieho kostola postavený nový renesančný. Fara už bola od roku 1334. Zasvätili ho tomu istému patrónovi, teda sv. Antonovi Pustovníkovi a opátovi. V 90. rokoch 16. storočia bola farnosť Jarovnice evanjelického vyznania, k nej patrili filiálky v Lažanoch a Daleticiach. V Jarovniciach bolo sídlo evanjelickej farnosti do roku 1672, kedy evanjelický kazateľ dedinu opustil a farnosť dočasne zanikla. V čase rekatolizácie bola opäť prinavrátená katolíkom. V tomto období zaviedol na fare prvé matriky farár A. Staňák, ktorý bol v Jarovniciach od roku 1701. Činnosť evanjelickej farnosti bola znova obnovená na prelome 17. a 18. storočia. V prvej polovici 18. storočia evanjelická farnosť v Jarovniciach zanikla. V roku 1768 bol kostol rozsiahlejšími úpravami rozšírený, opravený a opatrený vežou, čím nadobudol charakter barokovej stavby. V roku 1779 pri požiari bol kostol s vežou poškodený. Opravovaný bol ešte v rokoch 1908 a1936. Opravami získal prvky klasicistickej stavby. Zmenila sa podoba kostola, jeho veľkosť a veža. Počas 1. Svetovej vojny v roku 1916 na rozkaz uhorskej vojenskej správy museli farníci stiahnuť z veže zvon a odovzdať ho úradom. O niečo neskôr rovnaký osud stihol aj umieračik. V roku 1936 veriaci zakúpili nový zvon. Zasvätili ho slovanským vierozvestcom sv. Cyrilovi a Metodovi, patrónom Európy. Na zvone je napísané: „ŽIVÝCH ZVOLÁVAM, MŔTVYCH POCHOVÁVAM, BÚRKY ROZHÁŇAM“ Počas predchádzajúcich storočí bol interiér kostola niekoľkokrát upravovaný. Posledná rozsiahlejšia rekonštrukcia začala 11. mája 2009 vyprataním interiéru kostola. Opravné práce sa vykonávali hlavne na komplexnej výmene: elektrických rozvodov, vykurovania, osvetlenia, ozvučenia, novými sanačnými omietkami a výmaľby exteriéru, interiéru ako aj maľba strechy kostola a veže. Následne boli vymenené aj všetky vstupné dvere a okno v sakristii za nové – dubové. Urobilo sa podlahové kúrenie, loď kostola pokrýva keramická dlažba, vo svätyni svetlý mramor – Botticino. Dominantou je určite obetný stôl z červeného talianskeho mramoru – Rosa verona. Takto obnovený kostol bol 2. mája 2010 konsekrovaný košickým arcibiskupom Mons. Alojzom Tkáčom. K jarovnickej farnosti v roku 1700 patrili tri filiálky: Hermanovce, Močidľany a Daletice. V súčasnosti sú Močidľany, Daletice a od roku 2001 Jarovnice – rómska osada. [/tab]

[tab title=“Močidľany“]Do tridsiatych rokov 14. storočia Močidľany patrili k farnosti Ňaršany, v súčasnosti Ražňany. V roku 1358 sa vytvorila samostatná farnosť. Na mieste staršej kaplnky v roku 1567 vystavali nový murovaný kostol. Zasvätený bol Povýšeniu sv. Kríža. Neskôr je prestavaný na neskorobarokový s klasicistickou úpravou fasády v roku 1760 a upravený v roku 1840. V roku 1895 vyhorel a v nasledujúcich rokoch bol opravený. 24. 4. 1971 rodák Mons. Michal Adam obstaral vzácnu relikviu sv. Kríža, ktorá je umiestnená v kostole aj s príslušným certifikátom.[/tab]

[tab title=“Daletice“]Už začiatkom 14. storočia stál v Daleticiach kostol. O existencii kostola v ďalších storočiach sa nezachovali žiadne písomné alebo architektonické doklady, aj keď tu pravdepodobne stál. Počas vizitácie roku 1814 tu stál murovaný kostol, ktorý bol v dezolátnom stave. Stál na vŕšku a v jeho východnej časti bola drevená zvonica s dvoma zvonmi. Súčasný kostol bol postavený v rokoch 1840-1841 a je neskoro-klasicistickou stavbou. Je to jednoloďová stavba s oblým uzáverom. Nad vstupným portálom je letopočet datujúci dokončenie kostola. Patrónom kostola je sv. Mikuláš. V roku 2012 bol kostol kompletne zrekonštruovaný a 30. 6. 2012 J.E. emeritný arcibiskup Alojz Tkáč ho konsekroval.[/tab]

[tab title=“Rómska osada“]Najmladším kostolom farnosti je kostol Panny Márie Fatimskej v rómskej osade. Tento kostol bol postavený po povodni v roku 1998, konsekrovaný bol 27. 10. 2001. Veriaci z osady prechovávajú hlbokú úctu k Panne Márii Fatimskej, preto aj tento titul kostola.[/tab]

[/tab_container]