Je čas očakávania

Je čas očakávania

Je začiatok decembra, čas, keď každý niečo očakáva. Deti nádielku snehu, cestári miernu zimu, učitelia a lekári vyššie platy a každý bez rozdielu Vianoce, z  rôznych dôvodov. Pre jedných sú príležitosťou spomaliť, oddýchnuť si počas voľných dní, iní sa tešia z toho, že budú mať príležitosť urobiť niekomu radosť. Pre nás kresťanov je to čas milosti, čas, keď si pripomenieme príchod Bohočloveka na svet. Aj keď Boh bol a je stále na našej zemi, ľudstvo Ho potrebovalo vidieť svojím pozemským zrakom.  Lenže nie vždy sa nám môže podariť vidieť Ho. Čo nám v tom bráni? Čo nám bráni, aby sme Ho mohli vidieť a spoznať? Príčinou slepoty je pohŕdanie Božím zákonom, ignorovanie Jeho ciest, chamtivosť a egoizmus, ktoré zavládli vo svete. Z ľudskej prirodzenosti vyplýva, že privítaniu hosťa, či už v domácnosti, alebo v zamestnaní  predchádza príprava.  Príbytky sa upratujú, leštia, nakupuje sa všetko potrebné, často aj nepotrebné, chystá sa hostina.  Ak sa takto pripravujeme na  príchod ľudského hosťa, čo potom, ak čakáme hosťa oveľa vzácnejšieho, Božieho?

Vchádzame do obdobia nazývaného Advent. Cieľom Adventu je príprava na Vianoce. Ozdobený stromček, napečené, navarené,  darčeky zabalené. Pre niekoho je toto príprava na Vianočné sviatky. Ale je to aj príprava na príchod Božieho syna? Sviečky  na adventnom venci postupne zhárajú.    Všetko máme zabezpečené, ale stále cítime, že nám niečo chýba. Záleží od každého z nás ako budú tieto sviatky vyzerať. Ak si pripravíme Vianoce iba navonok, budeme mať krásny vianočný stromček, ale bude nám chýbať to najvzácnejšie. Bude nám v srdci chýbať Ten, o kom tieto sviatky sú a bez ktorého sa stráca ich význam.  Tento čas, ktorý sa nám teraz ponúka je výzvou rásť v duchovnom živote, konať dobré skutky, očistiť sa od slepoty zvanej hriech. Zaželajme si teda, aby tohoročný advent nebol pre nás časom zbytočného, ale radostného očakávania. Pripravme si príbytok srdca, aby sa v ňom mohla narodiť Láska – naša spása.

Share this post