Pripodobnime sa sv. Jozefovi
Ľudí odjakživa priťahovali záhady, nevysvetliteľné javy. Nie je ničím zvláštnym, že do kaplnky Loretto v americkom meste Santa Fe v Novom Mexiku prichádza množstvo ľudí, aby sa pozreli na záhadné schodisko. Čím je zvláštne?
V druhej polovici 19. storočia bola postavená kaplnka, po dokončení ktorej sestričky zistili, že v nej chýbajú schody na chór. Bol to pre nich problém, ktorý sa rozhodli riešiť deväťdňovou modlitbou o pomoc k sv. Jozefovi, ktorý bol tesárom. A čo sa stalo? Po ukončení modlitieb zaklopal na dvere zvláštny cudzinec, ktorý sám, bez cudzej pomoci, zhotovil v krátkom čase schodisko, ktoré sa považuje za pýchu tesárskeho umenia. Tesár po jeho dokončení odišiel z mesta tak záhadne ako tam prišiel, dokonca bez odmeny za prácu. Nikto o ňom viac nepočul, ani ho nevidel. A čo je na schodisku tajomné? Schodisko je postavené bez stredovej opory, bez jediného klinca, či lepidla; záhadou je aj drevo použité na stavbu, v okolí také nerastie. Schodisko má tridsaťtri schodov, ako mal Ježiš rokov, keď zomrel. Nečudo, že po meste a okolí sa začalo hovoriť, že tým tesárom bol samotný sv. Jozef, ktorého poslal Ježiš, aby pomohol sestrám. Od tej doby sa považuje schodisko za zázračné a stalo sa cieľom pútnikov. Ako to bolo, kto bol ten záhadný muž nevieme, ale nie je to až také dôležité. Každý si vo svojej fantázii urobí záver.
Tesár z tejto legendy v tichosti odišiel. Odišiel v tichosti tak, ako žil sv. Jozef. Môžeme si položiť otázku, prečo tak významný človek v živote Ježiša Krista žil v úzadí, vieme o ňom veľmi málo. Žiadny z evanjelistov nezaznamenal jediné slovo, ktoré povedal Ježišov ochranca. Vari sv. Jozef bol menej ako mýtnik Zachej, samaritánka, či mnohí iní, ktorých evanjelisti zachytili vo svojich evanjeliách? Určite nie. Jozef bol tichý a ostával v pozadí. Ale to neznamená, že jeho život a život Svätej rodiny bol jednoduchý, bezproblémový. Boli to neľahké veci, ktoré Boh od Jozefa žiadal. A Jozef konal, zbytočne nerozprával. Na obrazoch je znázornený ako starší muž. Ani to nemusí byť pravdou. Možno je to iba preto, že bol rozvážnym a schopným zvládať úlohy, ktoré mu boli predkladané. A tieto vlastnosti sa väčšinou pripisujú starším mužom. V našich, ľudských očiach má význam, hodnotu človek pekného vzhľadu, bohatý, s peknými rečami. Boh pozerá ináč. Jasne nám svoj postoj odkázal v blahoslavenstvách, ktoré sú hlavnými pravidlami kresťanského života. Jozef sa nimi riadil. Ak budeme nasledovať sv. Jozefa v jeho pokore a láske, jeho život nám pomôže naplno rozvinúť lásku k Bohu a ku všetkým ľuďom. Ich zachovávanie nás privedie k plnej a pravej slobode Božích detí.
Ako a kedy zomrel sv. Jozef to tiež nevieme. Môžeme iba predpokladať, že to bolo pred tým, ako Ježiš začal verejne účinkovať. Je pravdepodobné, že zomrel v Spasiteľovom objatí, v náručí Boha. Možno práve preto je uctievaný ako patrón dobrej smrti. Nevieme ani príčinu jeho smrti. Možno sa upracoval, ako mnohí naši starí otcovia a otcovia, lebo robil všetko pre to, aby sa zodpovedne postaral o svoju rodinu. A tu sa nám vynára ďalšia otázka: „Prečo Ježiš neuzdravil svojho starostlivého ,nevlastného otca,?“ To ostáva pred našim zrakom skryté. Pravá životná múdrosť nepochádza z toho, čo kričí do sveta, z toho čo je vyzdvihované na piedestál tohto sveta. Pravá životná múdrosť je nedosiahnuteľná pre ľudí, ktorí sa pyšne spoliehajú na svoj rozum, intelekt a ľudskú krásu. Pravá životná múdrosť je pripodobniť sa ľuďom akým bol sv. Jozef.